Natalia
Příběhy fanoušků: Niky a Kris (ČR)



"Tv show Morfi - to bylo asi týden do našeho odjezdu, tak sme se s Naty chtěly rozloučit, že počkáme před studiem a až bude přijíždět nebo odjíždět, tak ji poděkujem a půjdem. Jenže tam bylo zase asi dalších 10 fanoušků... po půl hodině čekání cca, Naty přijela autem až ke vchodu a než zajela, stáhla okénko, my ji řekly, že se jen jdeme rozloučit a ona začala počítat, že kolik nás tam je, že uvidí, jestli se jí povede nás vzít dovnitř. ¦
No po asi 20 minutách vyšla nějaká paní, že ani náhodou, že se to nesmí, že minulý týden měla moderátorka pořadu Carina Zampini (český divák může znát ze seriálu Divoký měsíc) narozky a ani její fanoušky nepustili dovnitř, tak že my ok, v pořádku, počkáme venku.
Za dalších asi 10 vychází naštvaná paní zpět, že ok, Naty trvá na tom, že nás tam chce mít, že je venku zima.. že teda kompromis, pustí nás do baru, který tam mají, je tam i tv, můžeme vidět show tam a po skončení za náma všema Naty na chvíli přijde. - božiiiii, co víc, si přát, že jo!
Tak tam všichni sedíme v baru.. koukáme na přenos.. Moderátor řeší Gildu a že díky Naty ji znají i lidi v Evropě.. načež Naty: "siiii mám tu kamarádky z Česka a Ruska (a rozhlíží se po studiu) - ale asi je nenechaly jít dovnitř.."
Uběhne minuta a přiběhne za náma týpek z produkce, že který jsme ty z ciziny, ať jdeme rychle s ním (nemusím ti asi líčit výrazy ostatních).. rychle nás přivedl do natáčecího studia, posadil a že pssssst, ale můžeme tam být. (Neskutečný)
No tak sme viděly přímo natáčení... v mezičase hrálo CD Gilda, tak sme si tam s Kris pohoupavaly do rytmu. V pauze přišel opět týpek z produkce, nasazuje nám sluchátka, že "pojďte budete v televizi" .. whaaaaaaaaat neee" a dostrkal nás tam, Naty se smála, že "no le gustan las camaras. (nemají rády kamery)"
A než sme se rozkoukaly, byly sme primo v živým přenosu.. zbytek asi víš z videa.. pak sme si zase sedly dozadu, ještě byl rozhovor s Lorenou... obdivovaly jsme tam ty krásné nazdobené stoly. Po skončení Naty řekla, jestli nám nevadí ještě chvíli počkat, že musí něco nafotit s Lore a po focení za náma přišla, jak se nám to líbilo, že to bylo super, kdy jedeme domů, co Gilda a všechno možné... a že jestli jsme něco ochutnaly (my samo, že neee), tak přišla a vrazila nám do ruky velkou čokoládovou ruku. Pak jsme natočily nějaká videa, vyfotily se, rozloučily a Naty ještě ať zavoláme zbytek fanoušků z baru, že se s nima pozdraví.. tak už sme je tam nechaly, ať mají taky svou chvilku a šly jsme. "

Toto je jeden z mnohých príbehov ktoré zažili naše Niki a Kris behom svojich potulkoch Argentínou. Nedá sa ani opísať všetky zážitky, pretože by to vydalo na celú knihu. Obe dievčatá sú fanúšičky ako hocikto z nás, obe sa začali učiť po španielsky kvôli Naty a obe sa dostali za hranice toho, o čom si bežný fanúšik trúfa snívať, pretože sa nenechali odradiť a statočne si išli za svojím snom.
S Niki som sa spoznal v Poľsku, kde sme sa obaja na chvíľu stretli prvý krát s Naty. Vtedy to nebolo veľmi ťažké, stačilo chodiť pravidelne na Renatkinu stránku, poznať odtiaľto ľudí - my sme sa medzi sebou kamarátili, tak sme si všetko povedali a sen stretnúť sa s ňou aspoň raz v živote a prehodiť s ňou pár viet sa nám vtedy mnohým splnil. Pamätám si ako sme vtedy išli nočnou Wroclavou a ja som začal skákať so slovami, že "ona konečne vie, že existujem!" Haha... nepochybujem o tom, že dnes už nevie.
Ale to sa nedá povedať o Niki. Spolu s Kris zažili veci o ktorých asi sníva každý jeden fanúšik, preto som sa rozhodol baby vyspovedať. Aby sa s nami podelili o zážitky, aby sme s nimi mohli zdieľať úžasnú radosť ktorú im tieto dobrodružstvá priniesli a aby nám nejakým spôsobom dodali nádej, že stretnúť sa a zažiť niečo krásne s Naty nemusí byť také nepredstaviteľné a nedosiahnuteľné ako sa nám v našich rutinných českých a slovenských životoch môže zdať.

Niki povedz mi, kedy ťa asi začala Naty registrovať? V Argentíne si bola prvý raz asi mesiac po poľskom zážitku, ale predpokladám, že to si ťa už nemohla pamätať.
N: Áno, to si ma vôbec nepamätala, nebola šanca, bolo tam veľa ľudí tak som toa ani nejako neoverovala hehe. Ono to šlo postupne. Najprv jej bola povedomá len moja tvár, potom už ku mne radila: "ay, república checa!" a nakoniec vedela aj meno. Myslím, že to bolo nejak pri mojej druhej Argentíne.


Aká je Naty k fanúšikom? Nechodíte za ňou predsalen vy dve, aj by som povedal, že za celý život toho môže mať už dosť.
K: Na Naty hneď vidíš keď jej niekto nesadne. V takýchto prípadoch sa odfotí, podpíše ale diplomaticky povie, že nemá čas a ide preč. Samozrejme, že niekedy ten čas naozaj nemá ale ja osobne si myslím, že už to viem rozpoznať hehe. Niekedy proste len nemá náladu. Ale ona je diplomat. Vždy sa snaží ľuďom vyhovieť, urobiť im radosť. Ona vie, že prišli len kvôli nej a veľmi si váži, keď niekto cestuje za ňou takú diaľku. Má to ale aj takú akokeby negatívnejšiu stránku a to, že Naty sa tak snaží všetkých potešiť, že niekedy strašne kecá. Napríklad príde za ňou človek z Maďarska, Naty hneď povie že sa musí vrátiť do Maďarska. Prídeme za ňou my, tak hneď spustí aká bola Praha krásna a že sa tam určite raz vráti. Toto opakuje keď vidí, českých fanúšikov už skoro 20 rokov. Je to milé, ale netreba si kvôli tomu robiť žiadne nádeje haha.
N: Ale bola taká jedna vec, teraz ako mala mať to turné, tak nám vravela, že veľmi chcela v rámci európskej časti aj koncerty v Prahe, Budapešti a v Polsku. Ale že to nevyšlo, pretože už sa to krylo s natáčaním Evity, tak to plánovala na jesennú časť tour. Ale tak samozrejme, to všetko teraz padlo..
K: Haha áno, o tomto spustila úplne sama a vtedy som jej naozaj prvý raz skoro verila, že to možno myslí vážne.

Určite ste sa stretli za tie roky aj s inými fanúšikmi. Sú ostatné národy drzejšie ako vy Češky?
N: Všetci!
K: Niekedy je to moc. Ale Naty to vždy ustojí, aj keď tá situácia nie je už úplne príjemná.

Tým že vás Naty už pozná, máte pocit, že by ste si k nej mohli už dovoliť viac než na začiatku?
N: No myslím, že mohli...
K: Ale nerobíme to.
N: Haha, tak!
K: Niekedy je nám za tých ľudí naozaj trápne ako si dovoľujú, nevedela by som sa takto chovať aj keď viem, že Naty to skúsne. Bola napríklad jedna holka ktorá čakala Naty celý deň pred domom, Naty vyšla v zlej nálade a povedala, že nemá moc čas. Holka nie žeby šla preč a prišla radšej iný deň, ona radšej na Naty čakal ďaľších x hodín kým sa vráti, lebo potom snáď už čas mať bude. Iná holka si zas povedala, že ona má dnes narodeniny a nechce sa jej čakať, tak normálne na drzovku zazvonila na zvonček nech Naty príde, že má narodeniny. Zdvihla jej Blanca, že Naty spí, možno o hodinu.. O dve hodiny zazvonila zas, dvihol to Ricardo a tomu povedala to isté. Nakoniec Naty naozaj vyšla, ale príde mi to hrozne drzé.
N: Alebo jeden fanúšik si vymyslel v hlave spektakulárne video, kde ho Naty akože spontánne objíme, do toho povie text ktorý jej presne pripravil, a celý čas ju tam komandoval čo má robiť.. Alebo ruskí fanúšikovia ju naozaj niekedy idú skoro roztrhať. To je samé a ešte fotku, ešte video pozdrav pre tohto a pre tamtoho, tisíc podpisov, pre toho a toho a toho... Veru moc sa nehanbia.
K: Ona to vždy urobí, snaží sa vyhovieť všetkým. Ale napríklad niektorí latino fanúšikovia sú veľmi dotieraví. To sú ľudia ktorí ju majú v podstate celý život za rohom a celý život ju aj otravujú. Keď sa stretne viacero fanúšikov s Naty, snaží sa venovať napríklad tým ako sme my, ktorí pricestovali naozaj z ďaleka aby ju videli, ale oni v tomto nevedia byť empatickí.

Kedysi bolo stretnúť Naty v Argentíne ľahké. Vedeli sme kde býva, takže pri výlete do Buenos Aires bola jasná zastávka - Palermo. Má ale človek vôbec šancu stretnúť Naty dnes, keď ide len tak do Argentíny bez toho aby sa s niekým na niečom dohodol?
N: Stetnúť len tak, moc nemá.
K: Ale ak ju chceš vidieť ono sa nedá ísť tam len tak. Musíš si zistiť, či práve niečo netočí, nepromuje... Napríklad v čase premiéry Gildy nám bolo jasné, že bude prebiehať veľa promo akcií, rozhovorov, fotení...
N: Ono ale tiež nie je istota, že Naty bude keď niečo točí naozaj tam. Už sa aj stalo, že behom natáčania odletela preč.
K: Haha áno, to je pravda. Ale určite je väčšia pravdepodobnosť ju stretnúť keď má potvrdené nejaké termíny, než ísť tam keď práve nepracuje. Ona hlavne keď práve nepracuje, tak zvykne jazdiť do Uruguaya za rodinou, lebo kedy inokedy by tam bola, než keď má voľno nie?
N: Takže si treba naozaj zistiť kedy práve pracuje na nejakom projekte, zistiť si kde sa dané veci točia a prísť tam. Napr. vieš, že seriál ktorý Naty točí produkuje Telefe, tak si nájdeš kde sú štúdia Telefe, to nie sú žiadne supertajné informácie.


Takto ste sa napríklad dostali na natáčanie Entre Canibales.
K: Tam sme sa spoznali! Ja som tam prišla s Terezou.
N: Áno, my dve sme sa vlastne zoznámili v Argentíne.

Ako na toto natáčanie spomínate?
K: Prišli sme do Telefe, mali sme byť na zozname. Povedali sme vrátnemu naše mená, ale nikde nás nevedel nájsť. Až potom pochopil, že nás márne hľadá medzi herečkami, lebo my dnes nenatáčame haha. Keď nás Naty uvidela bola milá, spontánna, vysmiata. Hneď sa s nami začala fotiť, potom nám predstavila hereckých kolegov Joaqína Furriela, Maria Alarcona... Ja som ich nepoznala, tak moc sa mi s nimi nechcelo fotiť, Naty nám ale nadšená chcela robiť fotky. Haha, dnes keď už ich poznám, tak som spätne za tú fotku veľmi vďačná. Naty by sa inak celá rozdala, keď prídu fanúšikovia snaží sa urobiť všetko preto, aby sa im páčilo a je rada, keď ju môžu vidieť pri práci. Mám napríklad mobil plný fotiek ako som pri rôznych kulisách v štúdiu, to všetko fotila ona, lebo stále trvala na tom, že ma musí odfotiť pri tomto, alebo pri tamtom, haha.


A teraz ste boli na natáčaní nového filmu Reinas Salvajes. Tento film je trochu iná káva ako seriál točený vo vyhriatých ateliéroch.
N: Áno, točil sa v Mendóze - argentinskej provincii. V prírodnej rezervácií Valle de Uspallata.
K: Tam som sa keď sme ostali sami seriózne bála.
N: Nie je tam nič, len pár domov, potraviny, veľa psov, pustina a hrozná zima.

Tento výlet ste mali dosť dobrodružný.
N: Dokopy trval tri dni. Prvý deň sme prišli, Naty sa s nami hneď zvítala. Točilo sa naozaj uprostred ničoho. S Naty sme sa napríklad rozprávali v stane, mali sme pre seba asi pol hodinu bolo to super. Pýtala sa nás aká bola cesta, čo všetko sme už videli, ako sa nám tu páči. Potom ju zavolali na pľac.
K: Išla natáčať do takej malej jaskyne, dostali sme možnosť sa tam pozrieť ako vyzerá scéna. Vtedy som si uvedomila aká je Naty profesionálka. Dali nám helmu. Každý jeden člen štábu, ktorý do jaskyne išiel mal helmu aby si nerozrazil hlavu o ten nízky strop. Vďaka za tie helmy, pretože hlavou do toho stropu stále narážali. Okrem toho sme tam boli všetci v hrubých zimných bundách. Naty tam mala iba ľahkú koženkovú bundu ako kostým a helmu samozrejme vôbec, aby si nepokazila účes ktorý potrebovala na scéne. Všetko robila absolútne suverénne.
N: Aj sa jej to potom vymstilo, neskôr dosť prechladla. Napriek tomu sa o nás veľmi starala. My sme si sľúbili s taxikárom ktorý nás na tento koniec sveta viezol, že o siedmej večer po nás príde. Naty nám ponúkla žeby sme sa mohli zviesť autobusom s členmi štábu späť, ale my už sme boli dohodnuté s tým taxikárom a bolo nám blbé odísť.
K: Dôležitá informácia je, že tam nebol absolútne signál. Štáb mal so sebou aj zdravotníka, pretože ak by sa niekomu niečo stalo, nebola šanca privolať pomoc.
N: Preto sme ani nemohli zavolať tomu taxikárovi nech nejazdí, bolo nám to ľúto lebo ponuka odviesť sa so štábom neprichádza každý deň. Rozlúčili sme sa teda a pomaly šli na dohodnuté miesto.
K: Potom za nami ešte bežala taká blonďatá produkčná a pýtala si či nepotrebujeme odviesť, ževraj Naty ju prosila aby na nás dohliadla, nech sa nám tu nič nestane. My sme jej vysvetľovali, že naozaj sme dohodnuté s taxikárom ktorý príde. Nakoniec prišiel jeden člen štábu, ktorý nám ponúkol, že nás odvezie. Dalo sa sem ísť jedinou cestou ktorou určite pôjde aj taxikár, takže ak sem pôjde a po ceste ho stretneme, tak môžeme prestúpiť do jeho auta haha.
N: Tak to nakoniec aj dopadlo. Išli sme už týmto autom keď sme pred sebou videli ten známy taxík, tak sme o dušu mávali nech zastaví.
K: Taxikár bol veľmi vtipný, keďže nás viezol na natáčanie, myslel si, že sme herečky. Vravel nám o tom ako robí hudbu a venuje sa umeniu vo voľnom čase, do toho také poznámky: veď vy to poznáte... Nechcela som mu povedať pravdu, lebo mi bolo trápne, že my sme len také dve turistky, čo sa prišli na to natáčanie pozrieť haha.


A ako prebiehal druhý deň?
N: Keď už sme prišli, všetci nás poznali. Bolo to vtipné, len sme míňali ľudí zo štábu a tí všetci: Natalia je tam, Natalia išla hentam... Bolo to veľmi milé.
K: Na konci dňa nám zrazu jedna produkčná povedala, že autobus za chvíľu odchádza tak nech sa bežíme rozlúčiť, inak nám Naty ujede.
N: To nám bolo hneď divné, že Naty by odišla len tak a nechala nás tu, hlavne po tom ako sa o nás včera starala. Ale tá produkčná na tom trvala, tak sme sa tam rozbehli. Naty stála pri autobuse a rozprávala sa niekým, nevyzerala vôbec, že by nejak odchádzala. Nakoniec začali všetci nastupovať do autobusu, Naty išla do auta. Ostali sme stáť: to naozaj odíde len tak? Naty zrazu len na nás zamávala: Baby, nasadať!
K: Boli sme v šoku. Mysleli sme si, že pôjdeme autobusom s ostatnými. Opýtali sme sa Naty: "My ideme s tebou?" Naty: "Chcete tu ešte ostať?" Niki: "Nie, tak asi pôjdeme, na čo by sme tu ostávali keď tu už ty nebudeš." Naty: "Veď práve!" Zasmiala sa. Toto je moja najobľúbenejšia Natyna hláška z celého tohto výletu.
N: Potom sme sa viezli teda s Naty autom a ona strašne vystrájala.
K: Presne, úplne divoký anjel akého poznáme! Brala mi mobil, chcela odfotiť, zrazu začala natáčať, vo videu ukazovala krajinu, vravela ako sa tu s "dievčatami vezie v aute." Do toho sa do záberu primiešala Natyna vizážistka ktorá bola v aute s nami, Naty ju odstrčila, nech nám nezavadzia vo videu. Bola hrozne vtipná.
N: K tomu ako si sa pýtal, či Naty občas nelezú fanúšikovia na nervy. Určite má také dni. Ale má aj presne dni ako takéto, kedy má rada tú pozornosť, chce proste len tak blbnúť a je rada, že tým niekomu môže urobiť radosť.

O čom sa tak s Naty rozprávate? Máte pripravené nejaké otázky ktoré ste sa jej chceli celý život opýtať, rozprávate sa hlavne o nej? Alebo sa z toho stále úplne spontánne debaty aké by ste viedli s hocikým iným?
N: Myslím, že teraz už sú veľmi spontánne.
K: Ja som pri prvých stretnutiach mala vždy pripravené otázky, ale tak som sa vyklepala keď tam zrazu stála, že som všetky zabudla. To sa ani nedá veľmi. Ako som ale vravela Naty sa vždy snaží viesť konverzáciu, robiť ľuďom radosť. Ona má toľko energie, že s ňou trápne ticho nikdy nenastane. Je naozaj veľmi spontánna. Napríklad bolo vtipné, keď sme sa v tom stane v Mendoze fotili s Naty, nahnali nás nech sme všetky spolu ale jasné, že sme v duchu chceli aj každá fotku zvlášť. Nič sme nemuseli hovoriť, Naty sama povedala: najprv spolu, potom s každou zvlášť!
N: K Natynej spontánnosti mám tiež príbeh. U babičky sme Divokého anjela pozerali vždy s dedečkom. Vlastne kvôli nemu som mohla začať so španielčinou, vozil ma do pár km vzdialenej dediny, kde bývala pani z Venezuely ktorá učila španielčinu a tak to celé začalo... Vždy keď niekam za Naty ideme vraví: "uži si to a pozdravuj Milagros!" Tak som si povedala, že by mu možno urobila radosť fotka Naty s venovaním a podpisom. Nechala som ju vytlačiť, stručne Naty potom vysvetlila, že ju má deda moc rád a poprosila ju o podpis. Na to Naty nadšenie preniesla: "natočíme dedečkovi video!!" Mne by to ani nenapadlo.. Dedeček video doma nadšene ukazoval a fotku má vystavenú na skrinke. Keď ju dostal k Vianociam ako prekvapenie, mal slzy v očiach.

Nedávno sme sa bavili o tom ako raz Naty povedala v čase keď vydávala Turmalinu, že je jej najlepším albumom. Ja s tým súhlasím, ale skepticky som povedal, že to podľa mňa nič nevypovedá o tom, či ho má aj dnes Naty naozaj rada. V čase keď promuje nový projekt si totiž nemôže dovoliť povedať nič iné, než to, že je skvelý. Zaujímalo by ma, či má Naty niekedy s vami aj také "ľudské" momenty, že si posťažuje na projekt alebo na kolegov, alebo či o všetkom rozpráva vždy len v dobrom.
K: Rozpráva vždy v dobrom, ale nemyslím si, že je to len selfpromo. Naty si vždy vyberá projekty či už podľa toho, s kým na tom pracuje, alebo podľa záujmu o danú látku a naozaj vždy rozpráva o veciach veľmi zapálene a je vidieť, že to čo práve robí, ju veľmi baví. Najzapálenejšiu som ju ale videla asi behom Gildy, vtedy naozaj aj na premiére niekoľkokrát plakala dojatím a bolo vidieť, že ten projekt pre ňu hrozne moc znamená a bola dojatá z toho, ako ho prijali ľudia.

Aká je Naty pri práci? Predpokladám, že vždy ide na sto percent. Hrozne by ma zaujímalo, či v momente keď dohrá nejakú dramatickú situáciu ostáva emócia ešte v nej alebo vie hneď strihnúť do civilu.
K: Pre mňa bol napríklad šok keď sme boli pri fotení pre "La Garganta," mám pocit, že to bolo na tému znásilnenia, už neviem... Naty vtedy zavolali na tú fotku, akonáhle sa postavila pred ten foťák, hneď jej začali tiecť slzy a hneď ako bolo dofotené, len si ich utrela a bola absolútne milá, živá ako predtým. Toto by som fakt chcela vedieť ako robí.
N: Ale keď točila Gildu, tak vravela, že tou rolou začala žiť až moc. Celé obdobie okolo toho filmu trvalo roky, Naty vtedy aj veľmi schudla a naozaj v istom momente už viac žila jej život, než ten svoj a vravela, že jej dlho potom trvalo dostať sa späť do svojho Ja.. ale inak myslím, že ona tie emócie dáva viacmenej z fleku.


Baby vy ste obe zažili osobné stretnutie s Naty aj v Argentíne, aj na Európskych turné. Európske turné je môžeme povedať pravidelná záležitosť a fanúšikovia majú zrejme najdostupnejšie stretnúť Naty práve tam. V čom je rozdiel?
K: Čo ti poviem, tak na turné je Naty hviezda.
N: Presne tak. Všade šialené davy ľudí, ochranka, na každého má len moment a už sa musí venovať ďalším. V Argentíne sú tie stretnutie oveľa osobnejšie, môžu sa opakovať.. Behom turné máš jedinú šancu stretnúť Naty na nejakom fan meetingu fakt len na pár sekúnd.
K: Keď si naozaj naplánuješ tú Argentínu tak, že Naty tam má práve nejakú prácu, môžeš ju vidieť pri robote, môžeš ju vidieť za bežného dňa..
N: V Argentíne ju berú ako normálneho človeka, sú na ňu zvyknutí. Nepotrebuje ochranky, ani nemá okolo seba davové šialenstvo. A veľmi si váži keď vidí, že niekto za ňou pricestoval z takej ďialky.

Takže Argentína vyhráva. Koľko vlastne stojí takýto výlet?
N: Oveľa menej, než si väčšina ľudí myslí!
K: Presne tak. S letenkou, ubytovaním a kapesným to je odhadom tak 50,000 kč za mesiac. A to som povedala pre istotu vyššiu sumu. Ja som si vždy odložila tých 50, ale nikdy som to reálne neutratila celé.
N: Záleží na tom ako si tam žiješ. Keď som bola prvý krát chcela som všetko vidieť, všetko ochutnať, predsalen nevieš kedy sa tam zase vrátiš... Druhý krát už to bolo iné, už som vedela čo, kde, čo nepotrebujem, čo môžem oželieť, čo inde zoženiem výhodnejšie.. Takže som ušetrila.
K: Haha, ušetrila si len dovtedy kým si si nezašla na nákup do Las Oreiro!
N: Haha áno to je pravda.
K: Každý to má inak. Môžeš si napríklad variť, takže ušetríš. My dve napríklad na varenie kašleme a chodíme jesť von. Niki si potom napríklad zájde na nákup do Las Oreiro, ja si zase rada zájdem na šály. Nedá sa povedať, že by sme nejak extra šetrili. Ako hovorím, je dobré mať rezervu, ale pri tomto všetkom čo sme si dopriali, som tých 50,000 nikdy reálne neminula.

Dalo by sa ísť do Argentíny napríklad pracovne? Tak ako sa napríklad do Británie chodia zbierať jahody, šlo by si vymyslieť takto prácu v Argentíne, nech dokonca človek na tom výlete zarobí?
N: Oni sú veľmi chudobná krajina.. Tam je veľký problém zohnať zamestnanie aj pre miestnych. A ak by si aj brigádu zohnal, tie výplaty na tom nie sú ani náhodou tak, že by sa ti to za tú prácu oplatilo.
K: Možno by to šlo s angličtinou. Keď som rozmýšľala v Kolumbii, žeby som učila angličtinu hneď po mne skočili. Lektori angličtiny sú v týchto krajinách nedostatkový tovar, myslím si, že v Argentíne to nie je o moc iné, možno by to šlo.

Baby vy ste stretli aj Facunda, dobre si pamätám?
N: Áno! Facundo je miláčik. On je podľa mňa taká Naty v mužskom, tiež by sa absolútne rozdal. Prvý raz som bola na jeho koncerte, keď som sa o rok vrátila do Argentíny, zhodou náhod koncertoval zas, tak to bolo úžasné. On je hrozne pokorný, milý, pozorný...
K: Videli sme ho aj v divadle, hral v "Madisonských mostoch," to bol tiež veľký zážitok. Ono celkovo, tí herci tam sú hrozne zlatí. Ako sme sa bavili aj o tej finančnej stránke veci, viem, že ty na výletoch veľa utrácaš za divadlo, tu napríklad nie je vôbec problém dostať sa na veľa miest zadarmo. Hercov ktorých poznáme z telenoviel alebo filmov Naty naozaj miestni berú ako úplne bežných ľudí, sú na nich zvyknutí. Preto keď prídeš a povieš, že si fanúšik z Českej republiky, veľmi ich to poteší a hrozne radi sa s tebou porozprávajú.
N: Haha áno, Naty tiež keď sme s ňou boli vždy tak hrdo prehlásila, že sme za ňou prišli z Česka. V dnešnom svete sociálnych sietí nie je absolútne ťažké hocikomu napísať. Naty konkrétne nie, ale má veľa ľudí, celý tím a všetko sú to bežní ľudia ktorí majú facebooky, nemajú tisíc fans ktorí by im zaspamovali stránku..
K: Písali sme takto napríklad Valerii Lorca (Divoký Anjel, Kachorra, Amanda O ) žeby sme ju chceli vidieť.
N: Ja som to napísala s preklepom, tak som hneď začala panikáriť, že to musím zmazať a poslať znova ale už bolo neskoro, zrazu sme len videli že Valeria píše...

K: A bola veľmi milá, pozvala nás do divadla v centre kde hrala. Rok na to sme boli v jej malom divadle, ktoré má u seba doma.
N: Stretli sme aj napríklad Normu Aleandro.. Ona odchádzala od Valerie, vlastne jej to jej svokra. Raz sme náhodou stretli napríklad Gina Renniho (Ramon, Chichilo) alebo Marianu Arias. Ale s tou som sa nechcela fotiť, lebo hrala v anjelovi Andreu a tú som fakt neznášala haha!
K: To úplne chápem. Ja som aj Valeriu som brala najskôr ako tú zlú, veď hrala Martu! Ale bola som milo prekvapená aká je superzlatá.
N: Kto je totálne boží, to je Quique zo SMV. Ten nás tiež pozval do divadla, tak sme sa s ním bavili. Z Facundovho koncertu zas odchádzal Segundo s Gabrielou (Pablo a Gloria z Divokého anjela). Ľudia ho zdravili, ale on totálny nezáujem... tak ten jediný sklamal.


Buenos Aires je mesto s obyvateľstvom okolo troch milónov a obrovskou rozlohou. Takto to znie, že nejakého herca z telenovely je možné stretnúť každý deň na každom rohu.
N: To je dosť tým, že zvyčajne bývame v Palerme, to je taká dosť známa štvrť kde väčšina slávnych ľudí býva. Veď aj Naty tam kedysi bývala. Ale môžeš ich veľmi ľahko stretnúť v divadlách, na rôznych akciách alebo tak.

Baby povedzte mi aká je pri týchto vašich dobrodružstvách dôležitá španielčina? Myslíte, že by ste bez toho aby ste ju ovládali toho toľko nezažili?
N: S Naty je to určite osobnejšie. Ona je veľmi spontánna, ukecaná. Veľa krát vykecá aj to čo by nemala haha. Keď nerozprávaš ty, tak vedie dialóg ona a pusa sa jej nezastaví.
K: Ona sa rozpráva s fanúšikmi aj po anglicky, lenže tam už je o tom, že premýšľa ako to naformuluje, rozmýšľa v limitoch svojej slovnej zásoby.
N: Stáva sa ale často, že sú ľudia pri nej nervózni. My sme boli tiež vyklepané pri tých prvých stretnutiach. Naty sa ale naozaj uprene na človeka díva, veľmi sa mu snaží porozumieť, lebo aj keď rozpráva po anglicky alebo jeho španielčina nie je dobrá, ona veľmi človeku pomáha a dáva energiu aby sa vymáčkol a rada na všetko odpovie.
K: Ale v tej španielčine je to proste ona. Ak chceš naozaj s Naty zažiť nejakým spôsobom "intímny" rozhovor, tak treba na tom jazyku máknuť.

Hehe dobre, máknem. Dobre, to je k rozhovorom s Naty. Ale myslím tak globálne. Myslíte že by ste sa bez španielčiny dostali napr. na natáčanie Entre Canibales, alebo Reinas Salvajes?
N: Určite nie.
K: V Argentíne je to veľmi ťažké. Ja som sa pokúšala pri prvej návšteve hovoriť na ľudí po anglicky, bez úspechu.
N: Ono tam si tak v polovici rozhovoru uvedomíš, že ten človek sa vlastne snaží rozprávať po anglicky..
K: S Angličtinou tam nevyriešiš absolútne nič.

Oukej. Vráťme sa teda ale k tomu, že niekto nemá čas ani financie, učiť sa po španielsky, alebo cestovať do Argentíny. Pre väčšinu fanúšikov sú asi najoptimálnejšia možnosť tie Európske koncerty. Ako sa dá stretnúť Naty tam? Treba čakať pred zadným vchodom haly, na letisku?
N: Tak samozrejme, na letisku, pred halou ľudia vždy čakajú. Ale to je naozaj sekunda kedy ti Naty venuje úsmev a už keď sa podpisuje, pozerá na druhého človeka z tých päťdesiatich ktorému sa musí podpísať, prípadne odfotiť tiež. Sú aj stretnutia s fanúškmi napr. v hoteloch, tam máš malinko viac času prehodiť s ňou aspoň pár slov. Ale treba poznať Rusov. Ruskí fanúšikovia sú vždy o všetkom informovaní. Alebo sledovať VK, tam sa vždy informácia o tom, kde stretnutie prebehne objaví v ten deň, prípadne deň predtým.

O všetkom čo holky zažili by sme mohli naozaj písať ďalšie hodiny. Počúvať takéto príbehy je dychberúce a hlavne je úžasné, že žijeme vo svete kde má túto možnosť každý z nás. Ako sa vraví, neexistujú problémy ale iba riešenia :) Niekto možno túži po tom naozaj Naty bližšie spoznať, nahliadnuť do jej sveta a užiť si kúsok z jej bežného dňa bez šialených davov, tlačeníc, autogramiád... Niekto zase možno po tomto vôbec netúži a chce prežívať to davové šialenstvo. Každý z nás zrejme vie aké to je, keď zbožňujete Naty, ale pred okolím o tom radšej veľa nerozprávate, lebo nemáte energiu na pohŕdavé alebo hlúpe poznámky. Ten pocit keď ste na koncerte spolu s ďaľšími tisíckami ľudí a všetci spoločne spievate jej piesne, cítite súdržnosť medzi fanúšikmi a spoločnú lásku - to je taktiež vzácnosť na nezaplatenie a aj to krátke stretnutie s Naty behom tohto obdobia, môže byť len taká príjemná čerešnička na torte ale nie nutný cieľ. Dnes si môže každý vybrať čo je jeho srdcu milšie, a hádam sme vám týmto rozhovorom trošku pootvorili dvere a ukázali, že tie možnosti tu sú. Stačí na sebe pracovať, byť otvorený novým skvelým priateľstvám a neprestávať snívať. Najmä v týchto ťažkých časoch sa stávajú zo solidarity, lásky a snov tie najväčšie hodnoty. Tak nám všetkým zo srdca prajem nech sa ich držíme, nech ďalej makáme a snívame, a nie je vôbec nemožné, že raz zažijeme podobne skvelé veci ako Niki a Kris. Všetko sa dá.
Veľa zdravia,
Maťo Bednár


Poslední aktualizace: 26.4.2020


back